"Je to najvýhodnejšia ponuka z hľadiska financií a zároveň spĺňa
všetky technické požiadavky a parametre, ktoré OS SR stanovili,"
zhodnotil Naď izraelskú ponuku. Ako doplnil, radary sú kompatibilné so
systémami NATO. Poukázal tiež na to, že výsledná cena je nižšia oproti
predpokladanej hodnote zákazky 155 miliónov eur. O päť miliónov eur sa
znížila aj oproti ponuke izraelskej vlády pri predchádzajúcej vláde. "Až do 35 percent z uvedenej sumy zostane v slovenskom obrannom priemysle," zdôraznil.
Obstarané radary nahradia 24 kusov rádiolokátorov, z ktorých od roku 2016 je drvivá väčšina po čase životnosti. "Máme vážne problémy," priznal
minister. Ako priblížil, šesť rádiolokátorov bolo vyradených a zo
zvyšných 18 je 17 po ukončení technického života, pričom posledný končí
tento rok. Problémy sú aj s náhradnými dielmi.
Národný riaditeľ pre vyzbrojovanie Jozef Zekucia priblížil, že radary by
mali dodávať postupne. Prvé, stredného a malého dosahu, by mali prísť v
roku 2022 až 2025, radary krátkeho dosahu by mali prichádzať v rokoch
2022 až 2026. Podotkol, že jedine izraelská ponuka neprekročila
stanovený finančný limit zákazky.
Obstaraním 17 kusov mobilných 3D rádiolokátorov stredného, malého a
blízkeho dosahu zabezpečí rezort obrany nepretržitý rádiolokačný
prieskum riadenia letovej prevádzky, neustály prehľad o situácii v rámci
vzdušného priestoru SR a tiež integrovanej protivzdušnej a
protiraketovej obrany NATO. Zároveň má byť výrazným spôsobom posilnená
ochrana schengenskej hranice.
V prípade, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu do konca marca, bude rezort
obrany rokovať s vládou Veľkej Británie a následne prípadne s vládou
Francúzskej republiky.
S obstarávaním radarov začalo ešte predošlé vedenie rezortu. Súčasný
minister obrany sa rozhodol upraviť súťaž pre otázky týkajúce sa
transparentnosti procesu.